ALŽBETA IRHOVÁ: Naše šatníky sú preplnené, pretože sa k oblečeniu správame, akoby to bola jednorázová záležitosť

Alžbeta Irhová je zakladateľkou ekologickej módnej značky pre ženy a mužov Bagbet a rovnako tak spoluzakladateľkou IPRUM – Inštitútu pre rozvoj udržateľnej módy. Alžbeta popri štúdiu šije, dizajnuje, navrhuje a vymýšľa. Fascinujú ju zaujímaví, kreatívni a odvážni ľudia, ktorí sa neboja robiť veci jedinečne.

Mohli by ste na začiatok vysvetliť pojmy „fast fashion“ a „slow fashion“?

Dalo by sa povedať, že móda má akoby dva póly – rýchlu a pomalú módu. Pojem rýchla móda bol po prvýkrát použitý v 90. rokoch v denníku New York Times, keď Zara vstúpila na americky trh. Táto značka vtedy vyhlásila, že dokáže dostať modely z prehliadok do obchodov už za dva týždne. Rýchla móda sa odvtedy zrýchlila tak veľmi, že odevné firmy dokázali v roku 2017 vyrobiť 80 miliárd kusov oblečenia. Z tohto množstva dve tretiny skončili nepredané ešte v ten istý rok na skládke alebo v spaľovni. Aj my – spotrebitelia sme sa zmenili. Za posledných 20 rokov nakupujeme štyrikrát viac oblečenia ako predtým a nosíme ho o polovicu kratšie. Naše šatníky sú preplnené, pretože sa k oblečeniu správame, akoby to bola jednorázová záležitosť.

A čo sa týka výroby?

Oblečenie, ktoré bežne nosíme je najčastejšie vyrobené zo zmesového materiálu. Zložky tohto materiálu môžu byť buď prírodné, alebo syntetické. Čo sa týka prírodných zložiek, ide napríklad o ľan či bavlnu. Problém vzniká už pri samotnom pestovaní týchto rastlín. Napríklad bavlna je rastlina, ktorá potrebuje veľa vody a je veľmi náchylná na škodcov. Na odstránenie škodcov na bavlníku sa v súčasnosti používa okolo štvrtina svetovej produkcie pesticídov. Deväťdesiat percent všetkého nášho oblečenia obsahuje syntetické polymérové vlákna vyrobené z ropy, ktorých doba rozkladu sa odhaduje, v závislosti od materiálu, na niekoľko desiatok až stoviek rokov. Ďalším problémom je aj samotné farbenie materiálu. V tomto prípade nemusí ísť len o textilný materiál, ale spadá do toho aj spracovanie kože. Práve na zafarbenie, prípadne odfarbenie týchto materiálov je potrebné použiť vodu a farbivá. Takýmto spôsobom sa tvorí veľké množstvo odpadovej vody obsahujúcej škodlivé chemikálie. Ak sa táto voda poriadne nevyčistí, nastáva znečistenie pôdy, podzemných vôd a vodných ciest. Ďalší problém súvisí s personálnou stránkou. Oblečenie pre tieto veľké firmy sa šije v ázijských alebo afrických krajinách. Ohodnotenie týchto pracovníkov je často hlboko pod hodnotou minimálnej mzdy na pokrytie základných životných a zdravotných nákladov.

Aké miesto má v módnom priemysle slow fashion?

Koncept pomalej módy prichádza ako odpoveď na toto neustále sa zrýchľujúce tempo módneho priemyslu. Pomalá móda hlása návrat k hodnotám a ku kvalite. S touto filozofiou veľmi úzko súvisí aj pojem udržateľná móda. Jej hlavným cieľom je systém zachovať pre budúce generácie. Po celom svete vzniká čoraz viac výskumných stredísk, ktoré hľadajú alternatívy pre zlepšenie situácie v módnom priemysle, vyvíjajú udržateľné materiály, hľadajú spôsoby, ako a čo najmenej zaťažuje naše životné prostredie. Napríklad, prednedávnom organizácia Fashion Revolution informovala, že firma Dyecoo vyvinula technológiu, ktorá umožňuje zafarbiť látku bez kvapky vody či chemikálie. Dyecoo na to používa metódu stláčania CO2 pod vysokým tlakom. Oxid uhličitý sa takto rozpustí vo farbe a hlboko sa zapustí do látky. Látku následne po zafarbení nie je potrebné sušiť. Celý tento proces trvá podstatne kratšie, a zároveň je aj finančne menej náročný. Aj takéto technológie a zodpovedný prístup odevných značiek môžu výrazne zlepšiť celkovú situáciu v odevnom priemysle.

Čo vás viedlo k tomu, aby ste sa začali venovať ekologickej móde?

Pred troma rokmi by mi ani vo sne nenapadlo, že by som sa niekedy módou mohla zaoberať, pretože som sa celý život venovala hudbe. Módu som vždy vnímala ako skvelý spôsob sebavyjadrenia, rada som nakupovala, chcela som byť vždy in a štýlová. Riadila som sa heslom, nech mám toho čo najviac a za čo najlepšiu, akciovú cenu. Až v jednom momente som otvorila šatník. Skriňa bola totálne plná oblečenia. Zrazu mi to vôbec nedávalo zmysel. Všetko som z nej vyhádzala von a do šatníka som si naspäť vložila len kúsky, ktoré som mala najradšej. Ostali mi tri veľké vrecia oblečenia, ktoré som už neplánovala nosiť, no vyhodiť mi ich bolo ľúto. Rozhodla som sa, že si niektoré z týchto kúskov prerobím. V tom čase som ešte nemala šijací stroj, čiže som si oblečenie spočiatku prerábala ručne. Bavilo ma to do takej miery, že som sa po ceste domov z práce v MHD rozhodla, že si ten šijací stroj predsa len kúpim, a rovno som si ho v tom autobuse aj objednala. Takto sa pomaly začal písať príbeh mojej značky s názvom Bagbet. Oblečenie už takto prerábam dva roky a snažím sa dávať druhú šancu kvalitným materiálom, ako napríklad bavlne, ľanu či hodvábu.

Aké materiály používate vy sama pri výrobe či prerábaní oblečenia?

 

 

Hlavnou filozofiou značky Bagbet je neplytvať. Svoju firmu budujem na troch základných pilieroch, a to ekonomickom, environmentálnom a sociálnom. To znamená, že sa snažím, aby ekonomicky prosperovala, no záleží mi aj na tom, aký dopad má moje podnikanie na životné prostredie. Zároveň dohliadam na to, aby ľudia, ktorí pre mňa pracujú, pracovali v bezpečných podmienkach a boli za svoju prácu férovo zaplatení. Okrem toho, že dávame druhú šancu textilnému odpadu spolupracujeme aj so slovenskou firmou, ktorá šije pre zahraničné značky. Často sa totiž stane, že zadávateľ objedná viac látky, než je potrebné. Súvisí to s tým, že aj vo výrobe pracujú iba ľudia a niekedy môže v určitom úkone nastať chyba. Ak by sa látky dodávali presne na objednané množstvo a nastala by takáto chyba, mohlo by to spôsobiť meškanie exportov a značné straty. Tieto takzvané rezervné látky sa často nevyužijú a vo väčšine prípadov končia ako odpad. Snažím sa nadviazať rôzne spolupráce s týmito firmami, pretože si myslím, že tieto nové materiály by sa určite nemali vyhadzovať.

Nad čím by sme sa mali zamyslieť pri nakupovaní nových kúskov do nášho šatníka?

Dnes nakupujem inak, ako kedysi. Môj šatník sa v súčasnosti skladá z veľmi pekných kúskov, ktoré sú mojou srdcovou záležitosťou a rozhodla som sa, že nechcem opäť nakupovať lacné, nekvalitné oblečenie vo výpredajoch, ktoré mi vydrží len pár mesiacov. Najväčšiu časť môjho šatníka tvoria Bagbet kúsky, ktoré som si buď sama ušila, alebo prešila zo starších kúskov oblečenia. Už vyše rok a pol nenakupujem v obchodných centrách. Peniažky, ktoré by som za bežných okolností minula na nekvalitné oblečenie vo výpredajoch som si radšej odložila a neskôr som si kúpila hodnotný kúsok od slovenských dizajnérov ako napríklad Tereza Feňovčíková, Biela, Drobne store či patrik Haas. Moje oblečenie na bežné nosenie tvoria kúsky, či už z našich SWAPov alebo second handov. Alternatív ekologického nakupovania je aj na Slovensku veľa. A v konečnom dôsledku nemusíte minúť ani veľa peňazí, pretože si svoj minimalistický šatník môžete kľudne zostaviť aj z kúskov zo second handu. Minimalistické šatníky sú veľmi osobné a môžu sa navzájom veľmi líšiť. Všetko sa odvíja od vášho životného štýlu a preferencií.

Alžbetu Irhovú ste mohli stretnúť na Festivale udržateľnosti POMALO v máji v bratislavskej Starej tržnici. Organizátori Festivalu POMALO pripravujú aj na október zaujímavý program plný inšpiratívnych prednášok na témy slow fasion, zero waste, eko&bio, či fair trade. Príďte sa pozrieť.


Páči sa ti náš článok? Zdieľaj ho so svojimi priateľmi na Facebooku, daj like našej Facebook stránke NašeBIO alebo nás sleduj na Instagrame @nasebioeko a už ti neuniknú žiadne novinky zo sveta BIO & EKO.