Až 74% mladých Slovákov je ochotných uskromniť sa a robiť kompromisy pre pomoc životnému prostrediu

Mladí ľudia pociťujú v súvislosti s klimatickou zmenou strach a úzkosť. Podľa prieskumu, ktorý uskutočnila agentúra Median SK v spolupráci s Kanceláriou prezidentky, až 42 percent Slovákov a Sloveniek vo veku 16 až 25 rokov má veľké obavy z dopadov klimatickej zmeny. Až 73 percent respondentov vo veku 16 až 25 rokov si myslí, že ľudstvo zlyhalo v starostlivosti o planétu. Väčšina mladých ľudí (67 percent) je sklamaná z politikov, ktorí nevenujú klimatickým zmenám dostatok pozornosti. Pritom až 74 percent mladých Slovákov a Sloveniek je ochotných uskromniť sa a robiť kompromisy vo svojom životnom štýle, ak by to pomohlo životnému prostrediu. 

V súvislosti s bojom proti klimatickým zmenám prebieha v Glasgowe klimatická konferencia COP 26, v rámci ktorej vystúpila aj prezidentka SR Zuzana Čaputová, ktorá sa rozhodla do Škótska letieť bežnou komerčnou linkou a znížiť tak uhlíkovú stopu, ktorá by vznikla pri lete vládnym špeciálom. „Je jasné, že mladá generácia vie, že nám dochádza čas. A nám politikom už dochádzajú výhovorky. Som rada, že ako Európska únia robíme to, čo je potrebné: do roku 2030 znížime emisie o najmenej 55%, do roku 2050 sa staneme prvým klimaticky neutrálnym kontinentom a budeme pomáhať rozvojovým krajinám robiť to isté,“ uviedla Zuzana Čaputová.

Podľa dostupných vedeckých štúdií existuje veľké riziko, že ak by sa krajiny urgentne nezaviazali do roku 2030 znížiť emisie aspoň o 45%, devastujúce dopady klimatických zmien pocíti každý. Prezidentka v tejto súvislosti oceňuje, že Slovensko a zvyšok EÚ prijalo záväzok redukcie emisií do roku 2030 o 55%. Nasledovať však musia aj ostatní, keďže za dve tretiny všetkých globálnych emisií je zodpovedných 10 ich najväčších producentov na čele s Čínou.

Cesta Slovenska k znižovaniu emisií

  • emisie Slovenska v porovnaní s rokom 1990 klesli o 46%,
  • emisie metánu sú nižšie o viac ako o polovicu,
  • už teraz vyrábame 80% našej elektriny nízkouhlíkovo,
  • od roku 2023 nebudeme používať uhlie na výrobu elektrickej energie,
  • 43% prostriedkov z plánu obnovy Slovensko využije na podporu udržateľnej zelenej tranzície v doprave, priemysle alebo budovách. 

Pokračujúce rokovania na COP 26

Na konferencii COP 26 sa rokuje aj o problematike započítavania zníženia emisií v jednej krajine do plnenia záväzku inej krajiny. Tento mechanizmus si vyžaduje robustné pravidlá, aby sa zníženie započítavalo len raz a aby k nemu aj skutočne došlo. Veľkou témou je tiež globálny cieľ pre adaptáciu. Zatiaľ čo pri znižovaní emisií je stanovenie cieľa pomerne jednoduché, pri adaptácii je to oveľa komplikovanejšie. Neexistuje totiž jednotný prístup pre tak rôznorodé krajiny, ako je napríklad Eritrea a Kanada, alebo Japonsko a Jamajka. „Dôležité je nastaviť cieľ a pravidlá tak, aby nevylúčili žiadnu krajinu a nezvýhodňovali niektoré iné,“ uviedla generálna riaditeľka sekcie zmeny klímy a ochrany ovzdušia Gabriela Fischerová.

Prezidentka Zuzana Čaputová zároveň upozornila, že „uhlíková stopa lietadiel, ktorými sme do Glasgowa prileteli, nesmie byť jediným výsledkom tohtoročnej konferencie. Každý z nás má svoju vlastnú cestu rozvoja a odlišné východiskové pozície, ale spája nás jeden spoločný cieľ: zachrániť našu planétu. Konajme podľa tohto cieľa.“

Zdroj: MŽP, prezident.sk


Páči sa vám, čo píšeme?

Podporiť našu prácu môžete zaslaním SMS, viac sa dozviete v časti O nás.
Odporučte článok známym alebo nás sledujte na našich sociálnych sieťach.
Facebook NašeBio&Eko
Instagram @nasebioeko
Nezabudnite sa prihlásiť pre odber nášho newslettra v pätičke stránky, aby vám neunikli žiadne novinky.