Čo by prírodná kozmetika nemala obsahovať?

Ak chceme za svoje peniaze skutočnú kvalitu a záleží nám na našom zdraví a bezpečnosti používaných prípravkov, mali by sme sa začať viac zaujímať o to, čo kupujeme a denne používame. V článku Ako rozpoznať kvalitnú prírodnú kozmetiku sme sa si predstavili základné zložky, ktoré prírodná kozmetika obsahuje a aké sú jej výhody.

Pozrime sa teraz trochu bližšie na to, čo by ale prírodná kozmetika rozhodne nemala obsahovať, pretože aj v takejto kozmetike bohužiaľ nájdeme zložky, ktoré nám môžu uškodiť. V prípravku síce nájdeme prírodné látky, ale môžu byť doplnené napr. o chemické, ktorým sa chceme vyhnúť. Treba poznamenať, že nižšie uvedeným zložkám by sme sa mali vyhnúť aj pri klasických kozmetických prípravkoch.

SLS / SLES
Tieto nechválne známe sulfáty patria medzi tenzidy, teda látky so schopnosťou znižovať povrchové napätie, uľahčovať rozpúšťanie a odstraňovanie nečistôt. Nájdeme ich v mydlách, sprchových géloch a šampónoch, pretože penia a odmasťujú pokožku. Pokožku však dráždia a vysušujú. Prítomnosť SLS a SLES v prírodnej kozmetike by mal byť pre nás prvým varovným signálom, že daný výrobok nebude to pravé orechové.

PEG a PPG
Tieto syntetické emulgátory sú tiež najčastejšie používané v šampónoch alebo v sprchových géloch. Existuje k nim bezpečná alternatíva v podobe cukrových tenzidov (napr. Sodium Coco Sulfate, Cocamidopropyl Betaine, Lauryl Glucoside alebo Capryl Glucoside), ktoré sú vyrobené z rastlinných olejov a sacharidov.

Silikóny
Nájdeme hlavne v menej kvalitnej kozmetike, pretože bývajú veľmi lacné. Označujú sa príponami – silicon, -cone, -silanol, -silane, -siloxane a pod. Ťažkosti spôsobujú hlavne prírode, pretože nie sú takmer vôbec biologicky odbúrateľné a neporadia si s nimi ani čističky odpadových vôd.

Parabény
Patria medzi 20 najčastejších alergénov, ktoré zasahujú do prirodzenej aktivity pokožky. Nájdeme ich v mnohých kozmetických prípravkoch, dezdorantoch a nesú označenie phenyl-, methyl-, otyl-, butyl-paraben a pod.

Soli hliníka
Nájdeme najčastejšie v dezodorantoch. Treba si na začiatok povedať, že nie je hliník ako hliník, preto sú niektoré jeho soli škodlivé a iné zas bezpečné. Medzi najškodlivejšie patrí: Aluminum Chlorohydrate, Aluminum chlorid, Aluminum sesquichlorohydrate, Aluminum Starch Octenylsuccinate a Aluminum Lactate. Tieto soli dráždia pokožku, uzatvárajú póry a bránia prirodzenej detoxikácii pokožky. Odporúčame teda kupovať dezodoranty, ktoré obsahujú len bezpečné soli hliníka ako napr. Potassium alum alebo Aluminum hydroxid.

Čo by sme teda v prírodnej kozmetike určite nemali nájsť?

SLS, SLES, sodium lauryl sulphate, sodium laureth sulfate, sodium pareth sulfate, petrolatum, paraffinum liquidum, ceresin, dimethicone, methylparaben, butylparaben, propylparaben, ethylparaben, propylen glycol, Izothiazolinones, diethanolamine, microcristaline wax, PEG, PPG, silikóny, imidazolodinyl urea, thiazolinony, Acrylates, Alkyl Acrylate Crosspolymer, isopropyl myristate, Hydrogenated Polyisobutene, pentylen glycol.