Jedlom rekordne plytváme, no poriadny obed každý druhý deň nie je samozrejmosťou pre takmer 12 % Slovákov

16. októbra sa po celom svete oslavoval Svetový deň potravy, resp. výživy. Vo vyspelejších ekonomikách sa venuje pozornosť predovšetkým zdravej výžive, eliminácii neprimeraného prejedania sa, či predchádzaniu plytvania jedlom. Naopak, v chudobnejších krajinách sa rieši ich nedostatok. V aktuálnej analýze, ktorá vychádza z najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR, Eurostatu, prepočtov WOOD & Company a analýzy Zväzu odpadového priemyslu, sa analytička Eva Sadovská venovala tomu, koľko Slováci na potraviny míňajú, ako sa vyvíjajú ich ceny a ako nimi plytváme.

Na potraviny míňame pätinu zo svojich rodinných rozpočtov

Bežná slovenská domácnosť minie mesačne na nákup potravín takmer 20 % zo svojich výdavkov. Slovensko za európskym priemerom zaostáva, nakoľko priemerné náklady na potraviny a nealkoholické nápoje európskych domácností tvoria necelých 15 % z celkových nákladov. Ceny potravín a nealkoholických nápojov sú na Slovensku siedme najnižšie v  EÚ. K priemerným cenám potravín v únii sa však postupne približujeme, nakoľko vlani boli potraviny a nealkoholické nápoje na Slovensku lacnejšie ako v EÚ už iba o – 5,0 %. U  našich susedov z V4, teda v Českej republike, Maďarsku, či Poľsku, nakúpime potraviny v priemere lacnejšie ako u nás a to o – 6 %, – 11 % a – 24 %. Vyplynulo to z najaktuálnejších údajov Eurostatu za rok 2021.

Potraviny na Slovensku v tomto roku výrazne dražejú. Za prvých 9 mesiacov roka 2022 dosiahla priemerná inflácia potravín 15,7 %, v septembri sme si za potraviny a nealkoholické nápoje priplácali dokonca až 23,3 %. Najvýraznejšie sa smerom nahor prepisovali cenovky pri olejoch a tukoch, chlebe a pečive, mliečnych výrobkoch a mäse. Vyplynulo to z najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR.

Na Slovensku má prístup k potravinám drvivá väčšina Slovákov, avšak poriadny obed každý druhý deň nie je samozrejmosťou pre takmer 12 % (634 tisíc) obyvateľov. Tento problém sa najviac týka starších ľudí žijúcich osamotene alebo domácností jedného dospelého s maloletými deťmi. Aj v tomto prípade za priemerom EÚ zaostávame, nakoľko podľa údajov Eurostatu si v únii mäsový obed alebo jeho vegetariánsku alternatívu nemôže dovoliť menej ako 7 % obyvateľov.

Niektorí Slováci si nemôžu dovoliť poriadny obed, iní zase potravinami plytvajú

zdroj: freepik.com

Plytvanie potravinami predstavuje nielen sociálny a ekonomický, ale aj ekologický problém. Z celkového pohľadu na Slováka ročne pripadá približne 100 kg potravinového odpadu, t. j. 0,27 kg potravinového odpadu denne. Ten vzniká predovšetkým v domácnostiach. Najčastejšie ide o chlieb a pečivo, ovocie a zeleninu, mliečne výrobky, zvyšky uvareného nedojedeného jedla, ale aj o nerozbalené potraviny. Kuchynský biologický odpad (KBO), ktorý sa vyznačuje charakteristickým hnilobným zápachom, je pri jeho skládkovaní významným tvorcom skleníkových plynov a znečisťovateľom ovzdušia.

Plytvanie potravinami je zároveň veľkou záťažou aj pre naše peňaženky. Odhadujeme, že priemerný Slovák alebo Slovenka vyhodí ročne zvyšky jedál či potraviny po dátume spotreby v hodnote 100 – 150 eur.

5 faktov o potravinách na Slovensku

  • Na potraviny míňame takmer 20 % zo svojich rodinných rozpočtov
  • Potraviny v obchodoch sú siedme najlacnejšie v rámci EÚ, ale zároveň najdrahšie vo V4
  • V septembri 2022 boli potraviny medziročne drahšie o 23,3 %
  • Poriadny obed každý druhý deň nie je samozrejmosťou pre 12 % obyvateľov
  • Ročne pripadá na obyvateľa až 100 kg potravinového odpadu v hodnote 100 až 150 eur

Zdroj: WOOD & Company
Titulný obrázok: Freepik.com


Páči sa vám, čo píšeme?

Odporučte článok vašim známym alebo nás sledujte na našich sociálnych sieťach.
Facebook EkoReštart
Instagram @ekorestart.sk
Nezabudnite sa prihlásiť pre odber nášho newslettra v pätičke stránky, aby vám neunikli žiadne novinky.