Existujú 3 kategórie bioplastov. Ako ich rozoznať?

Či chceme alebo nie, v obchodných reťazcoch na nás stále častejšie vyskakuje malé, roztomilé slovko „bio“. Toto nevinné označenie v nás neraz vzbudzuje dojem, že si kupujeme niečo kvalitnejšie či zdravšie. Je tomu ale skutočne tak? Pravda je totiž často zahalená pod krásnym obalom hrajúcim pastelovými farbami. Prapôvodný zmysel označenia „bio“ totiž spočíva v šetrnej výrobe s ohľadom na životné prostredie a zdravie človeka. A práve životné prostredie sa stalo impulzom aj pre produkciu čoraz častejšie diskutovaných bioplastov.

Potenciálnych náhrad za bežné, konvenčné plasty, či už v podobe bioplastov alebo iných alternatív (napr. oxo-rozložiteľných plastov), je v súčasnosti už pomerne veľké množstvo. To následne spôsobuje fakt, že ponuka rozličných typov bioplastov sa zdá byť pre bežného smrteľníka nadmieru neprehľadná. Poďme sa teda spolu pozrieť na to, čomu dnes hovoríme bioplast.

Bioplasty ako ich (ne)poznáme

Keby som sa vás spýtala, či ste už v ruke držali bioplast, pravdepodobne by väčšina z vás odpovedala nie. Ste si ale skutočne istí? Bioplasty sú totiž na prvý pohľad takmer nerozlíšiteľné od bežných plastov, vďaka čomu sa tešia veľkej obľube. Pozor si však treba dávať na to, s akým typom bioplastu máme tú česť.

Existujú 3 kategórie bioplastov

Označenie bio pri bioplastoch má dve roviny – buď sa pozeráme na to, aké suroviny boli pre ich výrobu použité, alebo zohľadňujeme fakt, či sa dokážu rozložiť v prírode. Prípadne môže nastať situácia, kedy sú obe vlastnosti prítomné naraz. Vznikajú nám tak 3 kategórie bioplastov:

Bioplasty, ktoré sú produkované z obnoviteľných surovín (napr. bio-PET na výrobu plastových fliaš) používajú ako vstupnú surovinu inú komoditu než ropu. Najčastejšie ide o zložité cukry obsiahnuté v poľnohospodárskych plodinách ako sú kukurica, pšenica či cukrová trstina. Tieto cukry sú následne chemickými procesmi premieňané na alkohol, ktorý je surovinou pri výrobe výsledného bioplastu. Tento bioplast však nie je rozložiteľný v životnom prostredí.

Kategóriu s názvom rozložiteľné v prírode predstavujú bioplasty, ktorú sú síce vyrábané z ropy, ale dokážu sa v prírode rozložiť. Ako je to možné? Ich rozkladu okrem iného napomáhajú predovšetkým mikroorganizmy prirodzene sa vyskytujúce v životnom prostredí, takže celý proces netrvá 500 rokov ako pri bežných plastoch.

Tretí typ bioplastov je kombinácia oboch vyššie spomínaných, t.j. bioplastov, ktoré boli vyrobené z obnoviteľných surovín a zároveň tých, ktoré sa dokážu úplne rozložiť v životnom prostredí alebo komposte. A to za relatívne krátky čas väčšinou v priebehu niekoľkých mesiacov či jednotiek rokov. K týmto plastom patrí dnes už pomerne známa kyselina polymliečna s označením PLA, bioplasty na báze škrobu alebo iné polyméry so zložitejšími názvami ako napr. polyhydroxyalkanoáty (PHA).

Označenie bioplastov na obaloch

Bioplasty nemajú klasické označenie číslami, ako sme zvyknutí pri bežných plastoch (1 – PET, 2 – HDPE, 5 – PP, …). Bioplasty sa niekedy označujú číslom 7, ktoré však nie je jednoznačné. Môže totiž ísť o akýkoľvek druh plastu okrem 6 základných typov, t.j. vôbec sa nemusí jednať o bioplast (dokonca to môže byť zmes rôznych syntetických polymérov z ropy). Preto sa bioplasty väčšinou priamo na obaloch označujú niekoľkopísmenkovými skratkami – bio-PET, bio-PE, PLA atď, ktoré symbolizujú ich názov.

Prečo teda stále vyrábame plasty z ropy, keď máme more iných možností? Zamyslíme sa v nasledujúcom článku.

Zuzi


Páči sa vám, čo píšeme?

Odporučte článok známym alebo nás sledujte na našich sociálnych sieťach.
Facebook NašeBio&Eko
Instagram @nasebioeko