V kníhkupectve Martinus zaviedli zelené zlepšováky: v otázke dopadu podnikania na životné prostredie by mala každá firma začať od seba

Kníhkupectvo Martinus netreba veľmi predstavovať. Ide o jednu z najväčších sietí kníhkupectiev na Slovensku, ktoré zároveň prevádzkuje aj 5 kaviarní a v období vianočnej sezóny tu pracuje do 500 ľudí. Aj napriek svojej veľkosti si dokázali zachovať svoj rodinný charakter toho malého kníhkupectva v Martine, z ktorého vznikli. Spolu s rastom počtu zamestnancov, či obchodných prevádzok, prichádza aj zodpovednosť. Zodpovednosť voči svojim zákazníkom, obchodným partnerom, zamestnancom, ale aj k životnému prostrediu.

Sme veľmi radi, že sa otázka zodpovednosti a udržateľnosti premieta do stále väčšieho počtu spoločností, ktoré dokážu ísť príkladom. Anna Porubcová z marketingové oddelenia Martinusu nám v rozhovore predstavila projekty v oblasti environmentálnej zodpovednosti, ktoré sa im podarilo zrealizovať a prezradila nám aj plány Martinusu do budúcnosti.

Anna Porubcová I Marketingové oddelenie Martinus

Čo pre Martinus znamená zodpovedné podnikanie?

V Martinuse sa dlhodobo snažíme hľadať spôsoby, ako princípy zodpovedného podnikania praktizovať. Určite je výhodou, že knihy ako také sú (zväčša) pre človeka prospešné. Ale či už firma podniká s práčkami alebo knihami, vždy sa môže rozhodovať, na akých princípoch bude stáť a vybrať si tie, ktoré sú prospešné pre celý trh, ale aj širokú spoločnosť z dlhodobého hľadiska.

Zodpovedne podnikať znamená, napríklad, mať férové obchodné vzťahy so svojimi dodávateľmi, vnímať svojich zamestnancov v prvom rade ako individuálnych ľudí s rôznymi potrebami, ale napríklad aj spolupracovať s neziskovým sektorom a podporovať projekty, ktoré sa systematicky snažia v spoločnosti niečo zmeniť k lepšiemu. Aj preto sme v posledných rokoch rozbehli aj projekt Krajina čitateľov, ktorá sa okrem iného snaží posielať knihy deťom žijúcim v náročnom prostredí, ohrozeným chorobou alebo chudobou.

Má vo vašom podnikaní miesto aj environmentálna zodpovednosť?

Zodpovedné podnikanie je naozaj široký pojem, do ktorého sa environmentálna zodpovednosť včleňuje. Uvedomujeme si, že zdroje planéty sú obmedzené. Chceme sa na životné prostredie pozerať ako na dôležité kritérium pri zvažovaní menších, ale aj väčších rozhodnutí a zmierniť svoju stopu. Pretože úprimne: ak by sme ju chceli zmazať, tak v podstate musíme skončiť svoju činnosť… Samozrejme, asi najväčšou výzvou je odhadnúť mieru – koľko dokážeme v tejto chvíli zmeniť, aby to bolo zmysluplné, malo to významný dopad, ale zároveň nám to výrazne neskomplikovalo procesy alebo extrémne nenavýšilo náklady? Je efektívnejšie šíriť tému medzi zákazníkmi, alebo radšej interne upraviť čo sa dá? Musíte sa rozhodovať, čomu dáte – aspoň v úvode – prioritu. Nám dáva zmysel najskôr začať od seba. Preto sme zmapovali náš dopad a postupne sa snažíme preveriť, čo sa dá upraviť, alebo čo by sa dalo, keby na to boli podmienky… Ak niečo vieme upraviť, tak to pokiaľ možno čo najskôr aj upravujeme.

Aké boli začiatky „zmapovania“ aktuálneho stavu a ako prebiehali prvotné úpravy?

U nás už naozaj roky téma environmentálnej zodpovednosti na určitej úrovni rezonovala. Keď som takmer pred siedmimi rokmi nastúpila, pamätám si, že už vtedy sme mali nálepky pri vypínačoch, ktoré nabádali na šetrenie. A nezabúdajme, že firmy majú aj legislatívne záväzky, ktoré musia v oblasti ochrany životného prostredia dodržiavať.

Zjavne sa však aj v našej firme odráža celospoločenský dopyt po environmentálnom prebudení. Minulý rok približne v apríli sme preto sformovali dobrovoľnícku pracovnú skupinu spolu s ďalšími štyrmi kolegyňami. Za približne vyše roka sme naozaj podrobne zmapovali náš dopad, zrealizovali viacero náučno-motivačných aktivít pre zamestnancov a zaviedli približne 22 zelených zlepšovákov. Samozrejme, zlepšováky iniciuje ktokoľvek a niektoré sa zaviedli primárne preto, lebo sme chceli zefektívniť procesy. No aj pri tých sa učíme zdôrazňovať v komunikácii, že to má aj pozitívny dopad na životné prostredie.

Nálepky na rôznych miestach upozorňujú na šetrenie

Čo predchádza zavedeniu zmeny a čo všetko musíte zvážiť?

Zmeny zavádzame až po dôslednom preskúmaní súčasného stavu a všetkých dostupných riešení. Bez analýzy to skrátka nejde, hoci zaberá veľa času. Pozbierať dáta ohľadom spotreby či odpadov je veľká výzva, nakoľko sa bežne tieto dáta v takom rozsahu neevidujú. No len pohľad zhora nám pomôže pochopiť, ako závažný je ten ktorý problém a potom si môžeme stanoviť priority.

Pri hľadaní alternatívnych riešení treba zvažovať samozrejme financie a to s ohľadom na dlhodobé plánovanie (niekedy sa môže po pár rokoch investícia vrátiť), ale aj limitované priestorové možnosti, procesnú náročnosť. Niekedy by ste mohli zaviesť zlepšovák v podstate od ďalšieho dňa, ale chýba vám externý partner, ktorý by pre vás dodal určitú službu alebo tovar. Alebo by niečo od vás odobral a využil vaše citrusové šupky či kartóny špecifických rozmerov.

Niekedy je paradoxné aj to, že sme akoby stredne veľká firma, ktorá už jednoducho nemôže zavádzať zlepšenia fungujúce pre malé podniky (mohli by nás výrazne spomaliť), ale ani zlepšenia dostupné pre veľké firmy (môžu si dovoliť nakúpiť napríklad ekologickejší typ obalového materiálu v oveľa väčšom objeme, čo im zníži nákupnú cenu).

Aké sú reakcie vašich zamestnancov na zavádzané zmeny? Sú vnímané pozitívne?

Máme internú komunikačnú sieť, kde každý môže prispieť nápadom či pripomienkou a aj to kolegovia využívajú. Pokiaľ ide o reakcie na zmeny, tak niektoré vôbec nezasiahnu do pracovných návykov a samozrejme sú vnímané s nadšením. No a potom sú tie, ktoré zasahujú do komfortnej zóny. Treba si uvedomiť, že ako každý návyk, tak aj tu je krivka nábehu dlhšia a závisí do značnej miery od motivácie jednotlivcov. V tomto treba rešpektovať odlišnosti. Základom je poskytnúť dostatok argumentov, prečo chceme zmenu zaviesť. A potom už len čakať, prípadne niekedy pripomínať. Posun v myslení sa nedeje zo dňa na deň.

Nachystaný zelený zlepšovák odporučíme verejne na našej firemnej sieti. Ďalej je už zodpovednosťou každého jednotlivca, ako k nemu pristúpi. Snažíme sa tému stále živiť, predstaviť ju aj novým kolegom, ale je to proces. Aj po vyše roku odkedy sme spravili audit separovania, pripravili návody a rozoslali dodatočné koše na prevádzky, stále nachádzam u nás v kancelárii v koši na zmesový odpad materiály, ktoré mohli byť vytriedené. Neradi by sme však cielene kontrolovali pracoviská. To by bolo celkom sci-fi 🙂

Robíte pre zamestnancov aj špeciálne školenia, prednášky či exkurzie?

Áno, je to súčasťou toho, že chceme začať od seba. Zhruba 30 kolegov bolo v spaľovni OLO v Bratislave aj v zbernej spoločnosti Brantner v Martine, kde videli nastohované balíky s vyseparovaným „odpadom“ a presvedčili sa, že aj triedenie má zmysel a užitočný materiál nemusí skončiť na neďalekej skládke.

Zrealizovali sme aj prednášky a diskusie o klimatickej kríze, odpadoch, minimalizme, textilnom priemysle… Videozáznamy sú stále dostupné na našej internej sieti.

Martinusáci na exkurzii v zbernej spoločnosti Brantner Fatra v Martine

Dávate si navzájom aj eko výzvy?

Áno, zapojili sme sa do projektu Do práce na bicykli, vďaka čomu sme v roku 2019 prešli a prebicyklovali takmer 4 500 kilometrov. Na jeseň sme si dali tzv. „včeličkovskú výzvu“ – ak sa nás nazbiera aspoň 20, ktorí si dáme osobné zelené predsavzatie, tak si Martinus adoptuje na 1 rok včelí úľ. Podarilo sa 🙂

Odpad je asi najčastejšou oblasťou, ktorá trápi nielen domácnosti, ale aj firmy. Podarilo sa vám eliminovať odpad? Akými aktivitami?

Najskôr sme chceli poriadnejšie triediť odpad na našich pracoviskách. Pripravili sme návody s odpoveďami na najčastejšie separovacie „chytáky“, zároveň sme zohľadnili regionálne rozdiely. A v kanceláriách sme odstránili koše od pracovných stolov a ostali len tie separovacie. Triedenie je fajn edukačný nástroj, lebo s odpadom prichádzame do kontaktu všetci a denne.

Ďalej sme napríklad prestali tlačiť niektoré doklady tam, kde to bolo možné a ročne tak ušetrili vyše 600 kg papiera. Zmenili sme systém zvozu odpadov na Obchodnej ulici v Bratislave, lebo sme zistili, že máme priveľa zmesových nádob a pričasto ich vyvážame. Takto sme aj ušetrili vyše 1400 eur ročne a zároveň máme šancu triediť viac.

Tovar k nám pricestuje nielen v debničkách, ale aj v kartónoch a ešte sme nemali kapacitu premyslieť možnosti s našimi dodávateľmi. Potešili sme sa ale spojencovi – firme Tierra Verde, ktorá dvakrát prišla s dodávkou a naložili sme ju kartónmi z knižiek od našich dodávateľov.

S dodávateľom kávy pre naše kaviarne sme zaviedli systém vratných vedierok namiesto jednorazových vreciek s objemom 1 kg. Takto ročne nevyhodíme do zmesového odpadu približne 2500 ks vreciek. Keďže okrem služieb externej prepravnej spoločnosti využívame aj vlastnú logistiku a frekvencia zvozu aj veľkosť vedier bola ok, toto riešenie bolo možné zaviesť celkom rýchlo.

Zberné nádoby a návody na triedenie v kancelárii v Bratislave

Aké zmeny nastali v bežných „kancelárskych“ aktivitách Martinusu?

Spomínala som prechod od jednotlivých košov pri stoloch v kanceláriách ku výhradne košom na separovaný odpad. Môžem ešte doplniť napríklad aj zakúpenie opakovateľne použitých plastových dóz na jedlo. Na centrále v Martine sme tak vo vyťaženej vianočnej sezóne nahradili približne 800 ks jednorazových obalov na jedlo, ktoré by inak skončili na skládke. A to sa bavíme len o prvom roku, postupne sa ten rozdiel bude navyšovať. Podmienkou bola dohoda s dvomi reštauráciami, ktoré sme k tomuto riešeniu pozvali a sme radi, že súhlasili.

Ak sa postavíme na predajnú plochu, môžeme ako zákazníci spozorovať zmeny? Odrazili sa zmeny aj vo vašom ponúkanom sortimente?

Mnohé zo zmien si popravde zákazníci nemajú prečo všimnúť. Je to ako keď si upratujete vlastný dom – keď niekto príde na návštevu, asi si nevšimne poriadok v skrini 🙂

Možno by som ale spomenula, že sme zaviedli zľavu 10% pre zákazníkov kaviarne, ktorí si na kávu prinesú vlastný hrnček. Tiež sme spoplatnili všetky take away obaly na jedlo. Jasné – niektoré prevádzky predsa takto fungujú už dlho. No vďaka tomu, že sme sa cielene sústredili na to, čo vylepšiť, sme si zrazu na procesy nasmerovali pozornosť a dotiahli aj to, čo nám možno unikalo, alebo sme nemali priestor sa tomu venovať.

Postupne prechádzame aj na ekologickejšie záložky do kníh. Upúšťame od laminácie, lebo s ňou neboli recyklovateľné, a zároveň prechádzame na výrobu z recyklovaného papiera, pôvodom z Nemecka.

Kníhkaviareň Foxford v Bratislave na Obchodnej ulici

Zaoberali ste sa aj otázkou, či je možné nájsť zlepšenia už pri samotnej výrobe kníh?

Pokiaľ ide o kníhkupectvo, tak sme retailový reťazec a e-shop. To znamená, že naša najväčšia záťaž bude v logistike a obalových materiáloch pre objednávky či v materiáloch využívaných pre prevádzku ako takú. Nečudujem sa, že na prvý pohľad rezonuje téma „ekologickejšej knihy“, čo samozrejme môže byť významné. Hovorím môže, lebo najskôr by bolo potrebné pozbierať dáta a odraziť sa od nich. Vo všeobecnosti ale táto otázka leží vo väčšej miere na pleciach vydavateľov. Zaujímavo sa k tomu postavilo české vydavateľstvo Peoplecomm. Viaceré knihy sa im podarilo vydať na recyklovanom papieri, bez laminovaných obálok, s netoxickými farbami, s optimalizovanou veľkosťou a so šitou väzbou. Samozrejme, budúcnosť ukáže, či by sme sa tomu spoločne s vydavateľmi mohli venovať. Bohužiaľ, korona kríza veľmi významne poznačila aj knižný trh a prioritu má jeho oživenie.

Uvažovali ste nad tým, ako vylepšiť obalové materiály vašich objednávok?

V e-shope využívame kartóny pre objednávky zasielané na adresu a tzv. zmršťovaciu fóliu pre objednávky zasielané na osobný odber do kníhkupectiev. V samotných kníhkupectvách sú to predovšetkým tašky.

S fóliou je to trošku komplikovanejšie. Radi by sme využívali vratné obaly a z hľadiska ochrany knihy alebo formátu samotnej objednávky by sme pravdepodobne vedeli už aj teraz nájsť vhodný obal. Problémom je však spätná logistika obalov z kníhkupectiev na centrálu do Martina. Jednak by sme ich nemali kde preskladniť, lebo naše možnosti v kníhkupectvách sú naozaj limitované. A jednak by sme potrebovali partnera, ktorý by samotný zber a logistiku obalov riešil, lebo to nie je v našich vlastných kapacitách. Zatiaľ o žiadnom nevieme.

Tiež sme sa zamýšľali nad prechodom na bioplastovú fóliu, pričom by musela samozrejme byť vyrobená z obnoviteľných surovín a zároveň aj kompostovateľná (s najväčšou pravdepodobnosťou jedine v priemyselnej kompostárni). Bohužiaľ, momentálne nie je dostupná takáto fólia, hoci je veľa iných bioplastových možností, ktoré ale podľa dostupných vedeckých informácií rozhodne nie sú až tak ekologické, ako sa tvária. A zároveň nie je ani doriešená koncovka.

Momentálne máme rozpracovaný projekt so samolepiacimi kartónmi, ale už pri prvých odhadoch je jasné, že by sa ich cena výrazne navýšila a to ešte aj keď odrátame lepiacu pásku. V každom prípade ich chceme otestovať.

Pozitívne je, že naše kartóny sú navrhnuté presne na rozmer štandardnej objednávky vďaka čomu nepoužívame žiadne výplňové materiály a nepreváža sa zbytočne vzduch, čím šetríme priestor v dodávkach a tým uhlíkovú stopu. V pláne je tiež hláška na kartóny, ktorá má motivovať zákazníkov, aby ho správne vytriedili.

Potvrdili by ste fakt, že ekologické aktivity môžu priniesť aj ekonomické úspory?

Určite áno, ale nie výhradne.

Spolupracujete s inými firmami, ktoré sa zaoberajú udržateľnejšími riešeniami, príp. konzultujete aj s odborníkmi z oblasti environmentalistiky?

Networking je v tejto oblasti absolútne zásadný. Hľadáme partnerov, ktorí vnímajú posun k udržateľným riešeniam ako zásadný celospoločenský smer. Nejde o žiadny trend, ktorý len tak vyšumí.

Tešíme sa, že napríklad náš dodávateľ kancelárskych potrieb Silná spinka má toto nastavenie a spoločne pracujeme na prechode na čapovanú drogériu pre údržbu našich prevádzok.  

Bez odborného vzdelania len ťažko nájdete vhodné argumenty pre zavádzanie zlepšovákov a hodiny googlenia vám ušetrí konzultácia s ľuďmi, pre ktorých je téma životného prostredia denným chlebíčkom. Takto sme nadviazali spoluprácu s Inštitútom cirkulárnej ekonomiky, Živicou, Inštitútom environmentálnej politiky, ale konzultovali sme napríklad aj s organizáciami zodpovednosti výrobcov či dokonca priamo so slovenským recyklátorom papiera.

Sú procesy, ktoré by ste radi zmenili, no momentálne nie sú možné?

Radi by sme otvorili debatu s ďalšími spoluhráčmi na knižnom trhu a skúsili si spoločne identifikovať body, ktoré by sme spoločnými silami mohli zlepšiť. To žiaľ momentálne predovšetkým kvôli korone nie je možné.

Zároveň máme viacero interných zlepšovákov vo fáze „treba preveriť“, ale jednoducho na to nie je čas a ostanú nám do ďalšieho roka.

No a potom je tu téma tašiek v kníhkupectvách 🙂 Často dostávame otázky od zákazníkov, prečo ponúkame len plastové tašky a papierové máme iba v nadštandardne veľkom rozmere. Nuž, plastové tašky sme objednávali ešte na jeseň 2017 a bohužiaľ sme nevedeli odhadnúť, že povinné spoplatnenie týchto tašiek od januára 2018 spôsobí významný pokles v ich spotrebe. To je samozrejme výborné, ale teda ešte ich máme naozaj veľa a vyhodiť ich by bolo plytvaním. Preto by som chcela ubezpečiť našich zákazníkov, že alternatívu zvážime, len ešte to chce čas 🙂

Tiež treba brať ohľad na to, že kniha je produkt bez obalu. Možno boli knižné prebaly pôvodne určené ako ochrana knihy, avšak skúsenosť ukazuje, že knihomoli ich vnímajú ako súčasť dizajnu knihy a majú pre nich estetický význam. Preto, ak si ju chcete odniesť v taške napríklad spolu s jogurtom s pocitom 100% bezpečia, tak asi radšej siahnete po „vodeodolnej“ taške…

Aký je trend v predajnosti kníh o ekológii a životnom prostredí?

Najprv si treba oddeliť vyslovene odborné knihy od tých populárno-náučných. S odbornými knihami je to v zásade stabilné, avšak k zaujímavému posunu došlo pri knihách určených širšej verejnosti, ktoré sú práve tými, čo výraznejšie zvyšujú predaje.

Počet jednotlivých knižných titulov v našej ponuke, ktoré sa venujú napríklad lesom, pestovaniu plodín v súlade s prírodnými princípmi, klimatickej zmene, prírodnejšej kozmetike a ekológii všeobecne, od roku 2016 každoročne v priemere rastie zhruba o 27 %. 

Taktiež aj ich predajnosť stúpa z roka na rok približne o 25 %. Samozrejme, niektorým titulom sa darí výrazne viac. Takým „zeleným evergreenom“, ktorý odštartoval tento trend, sa stal Tajný život stromov. Zrejme aj tu sa odzrkadľuje naša slovenská láska k lesom.

Aké sú vaše zelené plány v najbližšej budúcnosti?

Z tých interných zlepšovákov na tento rok asi ostáva toto: konzistentne pripomínať kolegom tému environmentálnej zodpovednosti, preveriť možnosti samolepiacich kartónov a zaviesť čapovanú drogériu.

Ale máme aj jedno prekvapenie pre zákazníkov! Začali sme do ponuky pridávať čítané knihy – také, ktoré teda už predtým prešli niekoho rukami a zrakom, ale stále sú vo výbornej kondícii pripravené zažiť dobrodružstvá s ďalším čitateľom 🙂 Niekoľko takýchto kníh už nájdete na www.martinus.sk a verím, že v dohľadnej dobe ich už vy sami budete môcť nášmu kníhkupectvu odpredať a my ich potom ponúkneme ďalej.


Páči sa vám, čo píšeme?

Odporučte článok známym alebo nás sledujte na našich sociálnych sieťach.
Facebook NašeBio&Eko
Instagram @nasebioeko