Mestá a obce majú už len polrok na zavedenie úpravy odpadu pred uložením na skládku

Slovenské odpadové hospodárstvo prechádza v posledných rokoch významnými legislatívnymi zmenami. Svoje o tom vedia aj samosprávy, ktoré po vlaňajšom zavedení zberu kuchynského bioodpadu čaká od 1. januára 2023 ďalšia povinnosť – povinná úprava zmesového komunálneho odpadu (ZKO) pred uložením na skládku. Nakoľko na Slovensku sa stále skládkuje na 80 percentách územia, táto zmena sa týka drvivej väčšiny miest a obcí. V aktuálnej analýze Eva Sadovská, analytička WOOD & Company vysvetľuje, v čom úprava odpadu spočíva a ako zvýši náklady miest a obcí v jednotlivých regiónoch SR.

Produkcia komunálneho odpadu (KO) na Slovensku z roka na rok rastie. Len za uplynulé desaťročie bol zaznamenaný nárast o 34 %. Podľa najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR sme v roku 2020 na Slovensku vyprodukovali 2,43 mil. ton komunálneho odpadu. Priemerný Slovák alebo Slovenka tak minulý rok vyhodili do odpadových nádob 446 kg smetí. V prepočte na deň to predstavuje vyše 1,2 kg odpadu. Negatívnymi rekordérmi v tvorbe odpadu sú jednoznačne obyvatelia Trnavského, Bratislavského a Nitrianskeho kraja, v prípade ktorých v roku 2020 pripadlo v prepočte na obyvateľa až 584, 531 a 521 kg odpadu. Najmenej ho vytvorili v Košickom kraji 363 kg a v Prešovskom kraji 349 kg na hlavu.

Smeti Slovákov končia aj naďalej prevažne na skládkach

V roku 2020 predstavoval podiel skládkovaného komunálneho odpadu 48,4 %. Miera recyklácie bola vykázaná na úrovni 43,7 % a iba približne 8 % komunálneho odpadu sa zhodnotilo na elektrickú energiu alebo teplo v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO). Slovensko tak aj naďalej patrí v rámci EÚ medzi tzv. skládkové veľmoci, nakoľko až na 80 % územia SR sa nevytriedený komunálny odpad skládkuje. Na Slovensku sa skládkam „najviac darí“ v Prešovskom a Trenčianskom kraji s mierou skládkovania vyššou ako 57 %. Naopak, najmenej odpadu sa skládkuje v Bratislavskom (25,5 %) a Košickom (33,2 %) kraji. Dôvodom je nielen triedenie a následné recyklovanie odpadu, ale aj dlhoročná existencia zariadenia na energetické využitie odpadu (ZEVO).

Skládkovanie od roku 2018 zdraželo takmer dvojnásobne

Celkové priemerné náklady na skládkovanie samosprávam narástli v priemere zo 40 eur za tonu v roku 2018 na 76 eur v roku 2021. Dôvodom bolo predovšetkým zvyšovanie poplatkov pre Envirofond a to v závislosti od toho, ako obce a mestá dokázali odpad triediť. Na zdražovanie skládkovania ale vplývali počas posledných rokov aj iné faktory ako nárast samotného poplatku za skládkovanie, nárast cien pohonných látok, vyššie náklady na servis a údržbu mechanizmov, ale aj nárast minimálnej mzdy.

Ceny za skládkovanie porastú aj v nasledujúcich rokoch. Najmä kvôli povinnej úprave komunálneho odpadu

Budúci rok má dôjsť k zosúladeniu slovenského Zákona o odpadoch č. 79/2015 Z.z. a príslušných vyhlášok s európskou smernicou o skládkovaní odpadov. Od 1. januára 2023 sa tak zavádza zákaz skládkovania odpadu, pokiaľ neprešiel úpravou s cieľom zníženia jeho množstva a nebezpečenstva pre zdravie ľudí a životné prostredie. Za takúto úpravu sa predovšetkým považuje mechanicko-biologická úprava (tzv. MBÚ).

To v praxi znamená, že skládkovaniu bude musieť predchádzať mechanická úprava, pri ktorej sa okrem oddelenia kovov odpad vytriedi na ľahkú frakciu zastúpenú prevažne zložkami ako plasty, papier či textil a na ťažkú frakciu s obsahom inertného materiálu a biologickej zložky odpadu. Ľahkú frakciu, ktorá je environmentálne menej zaťažujúca, bude možné ešte do roku 2027 skládkovať, no po danom termíne už len energeticky zhodnocovať. Ťažká frakcia poputuje po oddelení na biologickú stabilizáciu za účelom minimalizácie tvorby skleníkových plynov a až následne ju bude možné uložiť na skládku, alebo po vysušení aj energeticky zhodnotiť.

A práve zavedenie povinnej úpravy zmesového komunálneho odpadu a z toho plynúce náklady na prevádzku zariadení, v ktorých bude k tejto úprave prichádzať, sa stanú hlavnými dôvodmi zvyšovania cien skládkovania v nasledujúcich rokoch. Vybudovanie zariadenia na MBÚ pri ročnej kapacite 50 tis. ton odpadu, ktoré spĺňa aspoň minimálne technické štandardy, vychádza na takmer 10 mil. EUR.

O akom ročnom objeme odpadu, ktorého sa bude týkať mechanicko-biologická úprava, je reč? Pre porovnanie dnes na skládkach končí približne 1,2 milióna ton odpadov a energeticky zhodnocujeme len približne 180 tis. ton nerecyklovateľného komunálneho odpadu. Celý prúd odpadu, pre ktorý je využívaná tá najhoršia alternatíva v hierarchii odpadového hospodárstva (t. j. skládkovanie) teda bude musieť prejsť povinnou úpravou. Vzhľadom k prognóze vývoja tvorby zmesového komunálneho odpadu (viac informácií tu) nie je možné ani v budúcnosti očakávať výrazné zníženie jeho tvorby. Pre 1,2 mil. ton komunálneho odpadu treba preto vybudovať zariadenia na jeho úpravu pred skládkovaním. V prípade úpravy odpadu technológiou MBÚ to bude vyžadovať výstavbu približne 24 zariadení s ročnou kapacitou 50 000 ton, čo znamená investície vo výške 200 až 240 mil. EUR. Odhadujeme tak zvýšenie nákladov miest a obcí na odpady, ktoré majú skončiť na skládke, minimálne o 35 až 45 eur za tonu upravovaného odpadu. To znamená, že náklady samospráv, ktoré tento rok skládkujú s výdavkami 65 až 75 eur za tonu, môžu narásť v ďalších rokoch až na cenu 100 až 120 eur za tonu.

Pocítime to aj v našich peňaženkách?

Je zrejmé, že tieto cenové zmeny pocítia vo svojich peňaženkách aj bežní ľudia v oblastiach, kde odpad končí výhradne na skládkach. Hovoríme o takmer všetkých regiónoch SR s výnimkou Bratislavského a Košického regiónu, v ktorých sa zmesový komunálny odpad namiesto skládkovania premieňa na elektrickú energiu a teplo v ZEVO. Ak sa prenesú len priame investičné náklady na vybudovanie MBÚ liniek do peňaženiek občanov, každý z nás si ročne priplatí o 4 EUR viac. Pri štvorčlennej rodine to predstavuje 16 EUR ročne a v tejto sume ešte nie sú zohľadnené náklady na prevádzku MBÚ zariadení. Avšak ak zohľadníme aj prevádzkové náklady na úpravu odpadu, v roku 2023 dôjde k nárastu ročných poplatkov pre občanov v priemere až o 28 %.

Podľa údajov Štatistického úradu SR, slovenské domácnosti platia v súčasnosti za zber smetí v priemere o 31 % viac ako v roku 2018. Nakoľko cena za uloženie odpadu na skládku sa v tomto období zdvojnásobila, môžeme konštatovať, že samosprávy na občanov prenášajú len časť nákladov spojených s rastom cien za skládkovanie. Zvyšná časť je v rozpore so zákonom o odpadoch hradená z rozpočtu samosprávy, obciam a mestám teda skládkovanie negatívne ovplyvňuje bilanciu nákladov a príjmov. Predpokladáme, že vzhľadom na pretrvávajúcu masívnosť skládkovania na Slovensku bude zvyšovanie poplatkov za odpad pre občanov pokračovať aj v nasledujúcich rokoch.


Páči sa vám, čo píšeme?

Podporiť našu prácu môžete zaslaním SMS, viac sa dozviete v časti O nás.
Odporučte článok známym alebo nás sledujte na našich sociálnych sieťach.
Facebook NašeBio&Eko
Instagram @nasebioeko
Nezabudnite sa prihlásiť pre odber nášho newslettra v pätičke stránky, aby vám neunikli žiadne novinky.