Mikroplasty môžu vznikať aj z bioplastov. Ako tomu predísť?

V prvom článku z minisérie o bioplastoch sme si povedali, že existujú 3 kategórie bioplastov. Dozvedeli sme sa, že na to, aby sa bioplast v prírode rozložil, nie je vyslovene nutné, aby bol vyrobený z obnoviteľných surovín. Sú totiž známe aj bioplasty, ktoré sú vyrobené z ropy, a predsa sa dokážu v prírode rozložiť. Môžu to byť napríklad bioplasty označované skratkami PBAT alebo PCL. O tom, čo sa ale skutočne rozumie pod slovom rozklad bioplastu, ako je možné, že vznikajú mikroplasty aj z bioplastov a prečo nemôžeme hodiť bioplast doma do kompostu, si povieme viac v dnešnom článku.

Biologická rozložiteľnosť (alebo biodegradabilita) je schopnosť materiálu rozložiť sa vo voľnej prírode bez zvyšku. Ide o proces sprostredkovaný činnosťou mikroorganizmov, ktorého výsledkom sú jednoduché látky – voda, oxid uhličitý a biomasa (organická hmota vhodná na ďalšie spracovanie), prípadne metán. Ten vzniká iba v prípade, že pri procese rozkladu nebol zabezpečený dostatočný prísun kyslíka.

Táto situácia nastáva taktiež pri rozklade bioodpadu, ktorý sa svojimi rozkladnými produktami podobá na proces rozkladu bioplastu. Pokiaľ bioodpad skončí na nekontrolovaných skládkach, kde je navrstvený ďalšou kopou odpadu bez možnosti dostatočného prístupu kyslíku, začne sa z neho uvoľňovať metán. Ten je jedným zo skleníkových plynov, a teda „prispieva“ ku globálnemu otepľovaniu.

Ako sme si teraz ukázali, rozklad bioplastov v určitom smere pripomína rozklad bioodpadu, čo je ďalším ukazovateľom, že bioplasty sú prírode blízke a zaslúžia si našu pozornosť.

Odhodením bioplastu do prírody však s najväčšou pravdepodobnosťou k jeho rozkladu nedôjde. Bioplasty sú špecifické tým, že pre svoj rozklad potrebujú prítomnosť mikroorganizmov, ktoré ich dokážu „stráviť“, teplo a vlhko. Pokiaľ tieto podmienky nie sú splnené, dochádza napríklad pôsobením slnečného žiarenia či vetru iba k procesu tzv. dezintegrácie bioplastu. Pri tomto procese sa pôvodný výrobok rozpadá na menšie kúsky, čoho výsledkom je vznik neslávne známych mikroplastov. V tomto prípade sa teda aj bioplasty stávajú zbraňou voči životnému prostrediu. Bohužiaľ, nie z dôvodu ich škodlivosti, ale iba pre našu nevedomosť.

 

 

V neposlednom rade je však potrebné zbúrať ešte jeden mýtus. Čoraz častejšie sa stretávame s bioplastami, ktoré sú označené nálepkou kompostovateľný. Príkladom môže byť bioplast so skratkou PLA. Producenti takýchto typov bioplastov však zabúdajú dodať jednu dôležitú vec. Existujú totiž dva typy kompostu – domáci a tzv. riadený (priemyselný). Ako už z názvu vyplýva, domáci kompost je ten, ktorý má v záhrade či na balkóne nejeden z nás. V ňom sa však väčšina komerčne používaných bioplastov nerozloží. V prípade spomínaného PLA je pre jeho rozklad nutné zabezpečiť prítomnosť špecifických typov baktérií, potrebné množstvo vody a kyslíka zaisteného pravidelným prehrabávaním kompostu a teplotu minimálne 50 °C po dobu niekoľkých mesiacov. Keďže sú tieto podmienky v domácom komposte takmer nesplniteľné a priemyselné kompostárne v súčasnosti od bioplastov odvracajú zrak, bioplasty teda v lepšom prípade končia v spaľovni. V horšom prípade skončia v triedenom zbere plastov, kde narúšajú recykláciu iných typov plastu.

Aj napriek tomu, že sa v tejto chvíli bioplasty môžu javiť ako zlo, opak je pravdou. Majú v sebe veľký potenciál, no s vidinou veľkých ziskov a akejsi „spásy ľudstva“ sme ich začali používať unáhlene a bez rozmýšľania nad tým, čo sa s nimi udeje, keď nám doslúžia. Preto v súčasnosti nie je vybudovaná žiadna infraštruktúra, ktorá by sa starala o ich zber a rozklad.

Bioplasty nám môžu v budúcnosti veľmi pomôcť a v prípade, že bude ich potenciál využívaný napríklad v medicíne, môžu nám raz aj zachrániť život. To však bude možné iba v prípade, že sa sami rozhodneme dozvedieť sa o nich viac, aby sme ich vedeli nielen využívať, ale aj správne zakončiť ich životný cyklus.

Autor: Zuzi


Páči sa vám, čo píšeme?

Odporučte článok známym alebo nás sledujte na našich sociálnych sieťach.
Facebook NašeBio&Eko
Instagram @nasebioeko