Nástroje na riešenie klimatickej krízy poznáme. Otázkou je, ako rýchlo sme ochotní prijímať opatrenia

„Sme tí najväčší riešitelia problémov, ktorí kedy na Zemi existovali. Teraz tomuto problému rozumieme. Vieme, ako zastaviť stúpanie čísla a ako to zvrátiť.“ David Attenborough

Klimatická kríza nie je iba abstraktný pojem o hrozivej budúcnosti, prejavy klimatickej krízy zažívame už dnes. No zároveň už dnes poznáme viaceré účinné nástroje, ktorými môžeme jej prejavy znížiť a zastaviť stúpajúce globálne otepľovanie. Odborníci, vedci a akademickí pracovníci už roky definujú kroky, ktoré ako jednotlivci, či spoločenstvá, môžeme podniknúť.

Je potrebné obmedziť spaľovanie fosílnych palív, zabrániť narastajúcemu odlesňovaniu, rozumne obrábať pôdu, hospodáriť s odpadom, šetriť s energiou, súhrnne povedané – správať sa zodpovedne tak na strane výroby, ako aj na strane spotreby. Musíme investovať do nových technológií, využívať obnoviteľné zdroje energie, stavať úsporné budovy, preferovať moderný čistý priemysel a využívať ekologické dopravné prostriedky. Výzvou teda nie je identifikácia riešení, tie poznáme, výzvou je ich zavádzanie a to zvýšenou rýchlosťou.

Obnoviteľné zdroje energie

Zvyšovanie využívania obnoviteľných zdrojov energie pri výrobe elektriny a tepla má byť jedným zo základných cieľov pre znižovanie rastu stúpajúcich globálnych teplôt. V jednoduchosti môžeme obnoviteľné zdroje energie definovať ako zdroje, ktoré sa počas procesu spotreby zároveň prirodzene obnovujú. Už dnes medzi obnoviteľné zdroje energie patrí energia zo slnka, veterná a vodná energia, energia prílivu, morských vĺn, geotermálna energia, či biomasa.

Investovanie do využívania obnoviteľných zdrojov energie sa rokmi ukazuje ako dôležité, no aj tu sa nájdu odporcovia, ktorí proti nim bojujú najmä kvôli vysokým zriaďovacím nákladom a nestálosťou počasia, na ktorom sú závislé. Na druhej strane prevádzka uhoľných elektrární je environmentálne neudržateľná a ťažbu nerastných surovín nevieme realizovať večne. Navyše klesajúce náklady na batérie a iné technológie pre ukladanie a transport energie z obnoviteľných zdrojov sú dobrým znamením o ďalšom smerovaní využívania čistej energie.

Budovy a zelené stavby

V súčasnosti môžeme badať silný záujem o stavbu nízkoenergeticky náročných či dokonca energeticky pasívnych domov a budov, ktoré nepotrebujú konvenčné vykurovacie systémy, či klimatizácie. Súčasné odporúčania sa zároveň prikláňajú k uprednostňovaniu renovácie a obnovy pred demoláciu budov s vedomím, že najudržateľnejšie stavby sú tie, ktoré už existujú.

Lepšia izolácia, trojité zasklenie, zníženie množstva betónu a ocele v prospech prírodných materiálov, inštalovanie zelených prvkov, striech, budovanie vodozádržných opatrení, tvorba permakultúrnych záhrad a využívanie prírodných zdrojov energie sú len krátkym výpočtom možností, ktoré máme pri premene našich domov na stavby nezaťažujúce životné prostredie.

Odlesňovanie

Zastavenie rúbania lesov si nevyžaduje žiadnu technológiu, ba ani dokonca žiadne investície. Vyžaduje si ale pozornosť nás všetkých, podporu mimovládnych organizácii a iniciatív a tlak na tvorbu takých vládnych opatrení, ktoré odlesňovanie zastavia. Aj počas pandémie pokračovalo ničenie lesov neúprosným tempom a v dôsledku klčovania pôdy v brazílskej Amazónii sa stratili milióny hektárov.

Po celom svete a Slovensko nevynímajúc, vzniká množstvo iniciatív pre vysádzanie stromov a obnovu lesov. Odborníci aj v tejto oblasti pripravili desať pravidiel, ktoré pomáhajú pri správnej výsadbe, pretože nesprávny strom na nesprávnom mieste môže spôsobiť veľké problémy. Bod, na ktorom sa zhodujú všetci environmentálni pracovníci je, že je potrebné chrániť už existujúce lesy, ktoré sú odolnejšie a lepšie absorbujú uhlík.

Poľnohospodárstvo a vodný manažment

Prijímať a uvádzať do praxe postupy ekologického poľnohospodárstva je neoddeliteľnou súčasťou stratégie ľudstva pri znižovaní stopy, ktorú po sebe zanechávame. Vedci sa zároveň zhodli, že je tiež potrebné znížiť emisie metánu, produkovaného živočíšnou výrobou. Odporúčajú preto znížiť spotrebu mäsa a zároveň uprednostňovať potraviny s nízkou vodnou stopou. Týmto spôsobom by sa optimalizovala aj distribúcia potravín a znižovala by sa miera plytvania jedlom.

Avšak, zatiaľ čo globálna produkcia mäsa narastá, narastá posun smerom k rybám a hydine, ktoré majú porovnateľne nižšiu stopu ako červené mäso. Posun môžeme vidieť aj v potravinárskom priemysle, ktorý vyvíja rad produktov s nízkou uhlíkovou stopou, a ktorý využíva rastlinné bielkoviny, ako je sója a hrach a alternatívy k mäsu.

Podľa odborníkov až 80% zrážok, ktoré u nás spadnú len prejdú našim územím. Pre boj s globálnym otepľovaním je preto nevyhnutné podporovať vodný manažment založený na budovaní vodozádržných opatrení. V prípade lesov ide napríklad o budovanie vodných hrádzí, ktoré spomalia prúd vody a podporia jej vsakovanie do pôdy. Aj ťažké poľnohospodárske stroje po sebe zanechávajú stopy po pneumatikách, ktoré v prípade dažďov pôsobia ako odvodňovacie kanály cez ktoré uniká voda z našich poli. Preto sa odporúča jednoduchá zmena, ktorá pomôže: v prípade svahovitých pozemkoch sa odporúča orba po vrstevnici, než po spádnici.

Doprava

Doprava je zodpovedná za 14 – 28 % celosvetových emisií skleníkových plynov. Pozitívnou správu je jej postupná, aj keď možno stále pomalá, dekarbonizácia. O pomalom postupe však nemožno hovoriť v prípade Nórska, kde elektromobily predbehli v predajoch benzínové, naftové a hybridné vozidlá. Ich predaj sa v roku 2020 pohyboval na úrovni 54 %. Ak k nim pridáme aj hybridné vozidlá, tak podiel elektrifikovaných vozidiel na predajoch v roku 2020 dosiahol 83 %.

Chôdza pešo, budovanie siete cyklistických chodníkov, zníženie počtu jázd autom, obmedzovanie leteckej prepravy na krátke vzdialenosti, využívanie vlakových spojení, ale aj rastúci potenciál vodíka v oblasti dopravy podporuje presun k čistejšej doprave a obmedzovanie skleníkových plynov uvoľňovaných do atmosféry.

Prírodné vlákna, konope, bambus, drevo, ale aj recyklovaný textil a plast už aj v interiéroch našich automobilov nahrádzajú syntetické materiály a pomáhajú znižovať uhlíkovú stopu pri ich výrobe.

Cirkulárna ekonomika

Po tisícročia fungovala naša planéta v dokonalom kruhu, kde jednotlivé ekosystémy neprodukovali nič také ako odpad. V princípe „čo si z prírody vzal, to si do nej aj vrátil“. Túto rovnováhu sme nástupom ľudskej činnosti narušili. Nedostatok hodnôt kladených na prírodné systémy a materiály, ktoré z nich získavame a negatívny vplyv ťažobných procesov sú významnými hybnými silami degradácie životného prostredia.

Princípy cirkulárnej ekonomiky (obehového hospodárstva) však prinavracajú rovnováhu a dobrou správou je jej rastúce povedomie medzi spotrebiteľmi a výrobcami. Obehové hospodárstvo využíva rôzne stratégie ako opätovné použitie a zdieľanie, opraviteľnosť, upcyklácia a iné, na to, aby si výrobky a komponenty zachovali svoju hodnotu na čo najvyššej úrovni a ostali čo najdlhšie v ekonomike.

„Každý, kto verí v nekonečný rast na fyzicky konečnej planéte, je buď blázon, alebo ekonóm,“ David Attenborough


Súvisiace články


Páči sa vám, čo píšeme?

Podporiť našu prácu môžete zaslaním SMS, viac sa dozviete v časti O nás.
Odporučte článok známym alebo nás sledujte na našich sociálnych sieťach.
Facebook NašeBio&Eko
Instagram @nasebioeko
Nezabudnite sa prihlásiť pre odber nášho newslettra v pätičke stránky, aby vám neunikli žiadne novinky.