Obnova dažďovej vody v urbárnej krajine. Aké máme možnosti?

Slnečné teplo vyparuje vodu z morí, riek, pôdy i rastlinstva do atmosféry. Vyparená voda v atmosfére sa ochladí a dažďom sa vracia na ZEM. Toto dômyselné chladiarenské zariadenie našej planéty funguje vďaka teplu a vode.

Viac dažďovej vody v krajine, viac vyparenej vody do atmosféry, viac mrakov a nasýtený vodný cyklus – to je kľúč k riešeniu globálnej vodnej krízy a ochladzovania kontinentov našej planéty. Obnovou vodného cyklu možno dosiahnuť stabilitu globálneho vodného cyklu – mať viac vody pre ľudí a prírodu a teda aj produkciu potravín. Možnosť minimalizovať riziká porúch v počasí, preventívne chrániť ľudí pred živelnými pohromami, zastaviť rast hladín oceánov, pretvárať vysušenú krajinu na úrodnú krajinu, ochladzovať planétu, zaručiť globálnu bezpečnosť a vytvárať milióny pracovných príležitostí.

Nasýtený vodný cyklus je chladiaci mechanizmus našej planéty. Ponechaná dažďová voda v ekosystémoch ochladzuje zemský povrch, vyparená je filtrom proti slnečnej radiácii, teplu a svetlu. Urbanizáciu, odlesňovanie a niektoré formy poľnohospodárstva zvyčajne sprevádza odvodnenie.

Mestské a poľnohospodárske oblasti na celej Zemi produkujú obrovské množstvo citeľného tepla. Z  každej zastrešenej, zaasfaltovanej či odkanalizovanej plochy odtekajú v čase dažďov desiatky kubíkov dažďovej vody do kanalizácie, rigola, potoka či rieky, ktoré prispievajú k povodniam, suchu a klimatickej zmene. Takto zo striech našich domov z celého Slovenska odteká takmer všetka dažďová voda do kanálov, potokov a riek. Naša zodpovednosť v prevencii pred povodňami, suchom a klimatickou zmenou je nechať dažďovú vodu tam, kde padne.

S územným rozvojom sa zvyšuje množstvo nepriepustných plôch s odvedenými dažďovými vodami do kanalizácie, čím sa zhoršuje kvalita prostredia, kde žijeme. Nepriepustný povrch negatívne ovplyvňuje naše životné prostredie so znižovaním vlhkosti ovzdušia a zvýšeným výskytom jemných prachových a peľových častíc v ovzduší (zvýšený výskyt alergénov v ovzduší).

Výskumy tiež dokazujú, že podstatnú časť znečistenia našich potokov, riek a vodných nádrží zapríčiňuje povrchový odtok dažďovej vody, ktorý so sebou odnáša nečistoty z našich dvorov, ciest, či parkovísk. Manažment dažďových vôd v intravilánoch miest a obcí je možné založiť na princípe zadržania dažďovej vody v prostredí kde padne. Doterajšia prax je orientovaná na čo najrýchlejšie odvedenie dažďovej vody z územia intravilánov. Inovatívne riešenia založené na umelom zadržaní dažďovej vody v štruktúrach mesta, umožňujú v období bez dažďov využívať túto vodu na zlepšovanie mikroklímy mesta, prípadne na závlahy parkov, resp. prostredníctvom recyklácie na iné potreby miest.

1. Zelené strechy

Zelená strecha je všeobecne chápaná ako vegetatívny kryt strechy a je vnímaná ako esteticky príjemná a ekologicky zdravá vlastnosť domu, školy, výrobnej haly alebo akejkoľvek inej budovy. Zelená strecha je vo svojom základnom zmysle strecha pokrytá vegetáciou, ktorá zachytáva dažďovú vodu a je vybavená špeciálnymi nepriepustnými membránami a drenážnymi vrstvami, aby sa zabránilo zatopeniu. Zelené strechy prostredníctvom vegetácie, ktorá ich pokrýva, zadržiavajú dažďovú vodu, spomaľujú jej odtok a umožňujú jej výpar. Zelené strechy je možné využiť aj ako súčasť znižovania povodňového odtoku. Pomocou vhodného výberu materiálu môže aj tenká vegetačná pokrývka poskytovať významnú retenciu. Zelené strechy navyše zlepšujú termoizolačné vlastnosti budov.

Vo svete sa bežne používajú extenzívne a intenzívne zelené strechy. Rozdiel je v technológii, ktorá určuje, či zelená strecha je verejnosti neprístupná (extenzívne zelené strechy) alebo verejnosti prístupná (intenzívna zelená strecha). Sú environmentálne prospešné, ale prednostne sú zamerané na estetickú súčasť urbanizmu prostredia. Tieto typy pod spoločným názvom „strešné záhrady” sa nemajú zamieňať s jednoduchým „extenzívnym” dizajnom zelených striech. Hlavný rozdiel medzi intenzívnymi zelenými záhradami a extenzívnymi zelenými strechami je v sprístupnení pre verejnosť. Intenzívne zelené záhrady sú voľne prístupné pre verejnosť.

Výhody zelených striech:

  • Pomáhajú znížiť spotrebu energie na vykurovanie v zime a na chladenie v lete.
  • Poskytujú dobrú zvukovú izoláciu, vytvárajú tichší životný priestor.
  • Trojnásobne zvyšujú životnosť strechy.
  • Sú jedným z najúčinnejších spôsobov, ako znížiť teplotu okolitého vzduchu v mestských oblastiach.
  • Znižujú odtok dažďovej vody.
  • Prostredníctvom prirodzenej bio filtrácie bránia kontaminantom a toxínom vstúpiť do potokov a riek.
  • Rastliny na zelených strechách zachytávajú vzdušné častice, ako sú smog, ťažké kovy a prchavé organické zlúčeniny z miestnej atmosféry, čo má pozitívny vplyv na kvalitu ovzdušia a zdravie obyvateľov.

2. Dažďové záhrady

Dažďová záhrada je atraktívne depresné miesto v  záhrade na zachytávanie dažďovej vody zo spevnených nepriepustných plôch ako sú strechy, chodníky, parkoviská či cesty akejkoľvek kategórie. Dažďové záhrady boli prvýkrát použité v Marylande (USA) v roku 1990, ako technológia znižovania rizika znečistenia vodných tokov. Záhrady boli založené na myšlienke najlepšej praxe bioretencie dažďovej vody, ako nástroj zbierania dažďovej vody do preliačin a depresií na spomalenie jej odtoku z intenzívnych búrok a ako ochrana potokov a riek pred znečistením a zároveň umožňujú zníženie poplatkov za odkanalizovanie dažďových vôd majiteľom rodinných domov.

Výhody dažďových záhrad:

  • Pomáhajú zmierniť problémy povodní.
  • Vytvárajú podmienky pre vznik unikátneho ekosystému. Ten môže byť estetickým klenotom záhrady.
  • Ušetria peniaze za odkanalizovanie dažďovej vody.
  • Dopĺňajú zásoby podzemných vôd.
  • Znižujú okolitú teplotu a zvyšujú vlhkosť vzduchu.

3. Nádrže na dažďovú vodu

Časté klimatické zmeny spôsobujú nevyrovnanosť zrážok. Sú obdobia keď spadne naraz veľké množstvo zrážok a potom nasledujú dlhé obdobia bez zrážok. Čím ďalej tým častejšie sa vyskytujú prívalové dažde, ktoré sú striedané horúcim počasím a veľkým suchom. Preto je dobré mať možnosť vytvoriť si v období, keď je zrážok veľa, zásobu tejto dažďovej vody a potom ju využiť počas suchých dní k zálievke. Svoju rolu hrá aj neustále stúpajúca cena pitnej vody a snaha o ekologické správanie. Dažďovú vodu môžeme využívať na zálievku záhrady, ako úžitkovú vodu na umývanie auta, podláh atď.  

K zhromažďovaniu a uchovávaniu dažďovej vody je ideálne použiť podzemné nádrže, ktoré zabezpečujú stabilnú teplotu vody bez prístupu svetla a tým nedochádza k zhoršeniu kvality vody. Akumulačné nádrže sú inštalované do nezámrznej hĺbky, čo umožňuje prakticky celoročné využívanie dažďovej vody. Základnými prvkami zostavy na využitie dažďovej vody v domácnosti sú akumulačná nádrž a domáca vodáreň, ktorá zabezpečuje distribúciu vody zrážkovej a dopúšťanie pitnej vody v období bez dažďa. Do nádrže je pomocou zvodov zaústená zrážková voda dopadajúca na odvodnené plochy (strecha, chodníky, príjazdová cesta apod.) Pre recykláciu dažďovej vody pre potreby domácnosti je nevyhnutné mať sekundárny okruh na úžitkovú vodu. Na využívanie dažďovej vody v dome musí byť vnútorný rozvod úžitkovej vody oddelený od okruhu vody pitnej. V prípade, že sa voda v dažďovej nádrži minie, je čerpadlom zabezpečená dodávka pitnej vody do okruhu s úžitkovou vodou.

Ďalšími riešeniami sú ešte infiltračné priekopy alebo vsakovacie vane

Pri zadržiavaní vody v krajine je potrebné mať na pamäti niekoľko princípov. Prvým z nich je princíp solidarity (princíp vodnej tolerancie), ktorý znamená, že pri návrhu a realizácii opatrení, ktoré majú vplyv na odtokové pomery z územia, je potrebné prihliadať na celé povodie. Opatrenia realizované na jednom území nesmú zhoršovať situáciu nižšie alebo vyššie položených oblastí v povodí. Regulácia vodného toku v obciach je typickým príkladom vodnej intolerancie. Druhým princípom je autoregulácia prírodných procesov, ktorý znamená, že efekt prvotnej a jednorazovej investície do realizácie opatrení zameraných na zlepšovanie vodnej bilancie územia by sa mal postupne každý rok prejavovať zlepšovaním kvality prírodného prostredia a mal by zvyšovať účinnosť ďalších realizovaných plošných opatrení na danom území. Tretím a dôležitým je princíp udržateľného riešenia.

Realizáciou spomínaných opatrení sa odstraňujú niektoré príčiny nepriaznivých klimatických zmien spôsobených ľudskou činnosťou. Tým sa vytvoria lepšie životné podmienky a prostredie pre budúce generácie, pričom sa nebude znižovať prírodný potenciál územia a zachovajú sa ochranné a autoregulačné funkcie ekosystémov.

Autor: Mgr. Radoslav Gont, konateľ spoločnosti Envi-CARE GR s.r.o., ktorá poskytuje komplexné odborné poradenstvo v oblasti životného prostredia. Prioritou je poradenstvo v oblasti odpadového hospodárstva na úrovni samospráv (miest a obcí), poradenstvo v oblasti obalov, kde je prioritou splnomocnený zástupca zodpovedajúci za plnenie všetkých povinností výrobcu vyhradeného výrobku, ktorý nemá sídlo v Slovenskej republike a uvádza svoje výrobky na trh Slovenska, a poradenstvo v oblasti environmentálneho auditu a environmentálnych manažérskych systémov podľa platných ISO noriem.


Páči sa vám, čo píšeme?

Podporiť našu prácu môžete zaslaním SMS, viac sa dozviete v časti O nás.
Odporučte článok známym alebo nás sledujte na našich sociálnych sieťach.
Facebook NašeBio&Eko
Instagram @nasebioeko
Nezabudnite sa prihlásiť pre odber nášho newslettra v pätičke stránky, aby vám neunikli žiadne novinky.