Od práce vo výrobe v Nemecku k ochrane dažďových pralesov na Sumatre

Už samotný názov tohto článku vám prezrádza o čom môj životný príbeh bude. Ale najskôr sa vám predstavím. Volám sa Michaela Kršáková, pochádzam z Trenčína a ochrane životného prostredia sa venujem aktívne už piaty rok. V roku 2015 som s mojím priateľom Tomášom žila v Nemecku a pracovala v malej rodinnej firme vo výrobe. Vtedy som si myslela, že žijeme normálny život, každý deň v práci, cez víkendy nejaký výlet, jedna dovolenka ročne a zas celý rok čakať na leto. No dnes už viem, že sme len tak prežívali a so životom, ktorý by nás napĺňal, to nemalo moc spoločného.

A tak to celé začalo, blížilo sa opäť leto a my sme rozmýšľali nad vycestovaním niekde do sveta ako dobrovoľníci. Myslím, že keď nad niečím premýšľame, tak si to časom do svojho života aj pritiahneme. Na internete sme našli besedu so zakladateľom organizácie Prales dětem – Milanom Jeglíkom. Jeho rozprávanie a celkový pohľad na svet nás natoľko upútal, že sme hneď ďalší mesiac kupovali letenku na Sumatru do Indonézie. Môj prvý dobrovoľnícky turnus som absolvovala teda v júni 2015. Pobyt v pralesnej rezervácii Green Life ma veľmi oslovil a hneď som vedela, že sa čoskoro vrátim. Tak sa aj stalo a rezerváciu navštevujem pravidelne dodnes. Stala som sa veľkou súčasťou tejto neziskovej organizácie a mám na starosti chod projektu na Slovensku.

Dobrovoľnícky program má dnes už dve časti:
Green Life (ochrana dažďového pralesa)
Blue Life (ochrana oceánov a čistenie morských pobreží od naplavených odpadkov)

V tomto článku vám priblížim projekt Green Life. Je to unikátny Česko-Slovensko-Indonézsky projekt a jeho činnosť je zameraná na ochranu dažďového pralesa a ohrozených druhov zvierat. Hlavnou aktivitou organizácie je vykupovať od miestnych ľudí pozemky pralesa skôr ako ich vykúpia veľké spoločnosti ktoré ich chcú zničiť, vypáliť a založiť tam plantáže palmy olejnej. Z vykúpených pozemkov sme vytvorili súkromnú rezerváciu Green Life, ktorá dosiahne tento rok rozlohu 170 hektárov. Okrem skupovania pralesa musíme samozrejme tieto miesta aj reálne ustrážiť pred ďalšou hrozbou veľmi rozšíreného pytliactva.

Po prílete na letisko v Medane a absolvovaní šialenej 6 hodinovej cesty v miestnej premávke, dorazíte do dedinky Batu Katak, kde máme základňu – vzdelávacie centrum Tiger House. Ráno sa zbalíme a po trojhodinovom prechode pralesom dorazíme do kempu, kde sa nachádza 5 chatiek na ubytovanie, kuchyňa a jedáleň. Stravu si do tábora sami prinesieme, pitnú vodu a kúpeľňu nám poskytuje nádherná rieka tečúca hneď pri kempe. Každý deň je tu úplne iný. Spoznáte množstvo skvelých ľudí ale hlavne seba. Zistíte koľko málo vám stačí k životu a koľko zbytočností máme doma.

Dobrovoľníci nám pomáhajú strážiť rezerváciu každodennými patrolami a zúčastňujú sa aj na rozmiestňovaní fotopascí slúžiacich na monitoring pralesa. Pytliaci nechcú byť videní, odfotení a preto sa do rezervácie dnes už boja chodiť. Taktiež nám pomáhajú hľadať a následne ničiť pytliacke pasce. Kto chce, môže ísť do blízkej dediny pomôcť s výučbou angličtiny vo vzdelávacom centre, ktoré sme pre miestnu komunitu postavili. Okrem toho sa robia rôzne práce na údržbe kempu. Silných momentov je veľa. K tým pekným určite patria stretnutia s divokými orangutanmi a inými zvieratami ako sú hady, rôzne druhy opíc a vtáctva. Samotný pobyt v pralese je obrovský zážitok. Hmyzie symfónie pri zaspávaní, zvuk vtáctva pri prebúdzaní sa, rovnako tak kúpať sa v čistej pralesnej rieke.

K tým horším zážitkom patrí vidieť na vlastné oči tie obrovské vypálené územia, kde sa ešte donedávna nachádzal prales plný života. Po celej Indonézii existujú čierne trhy, kde sa obchoduje so živými zvieratami, ich kožami alebo inými časťami teľa. Je ťažké vidieť ako sa nádherné divoké bytosti degradujú len na tovar a je tak s nimi aj zaobchádzané. Po zistení všetkých súvislostí a faktov sa mi otvorili oči.

Zničený prales a pytliacke pasce


- reklama -



- reklama -

Aby sa toto všetko nedialo zamestnali sme štyroch Indonézanov, ktorý pod vedením nášho českého správcu kempu Zbyňka Hrábka trávia až 16 dní v mesiaci v teréne na monitoringu, pátrajú po pytliakoch a strážia celú rezerváciu. Dovolím si tvrdiť,  že máme za sebou mnoho úspechov. Do projektu sa zapája stále viac a viac úžasných ľudí, ktorí nám pomáhajú pozemky vykupovať. Môžem uviesť pár výsledkov našej práce:

  • vybudovanie vzdelávacieho centra pre miestne deti a mládež.
  • získanie licencie na monitoring a ochranu národného parku Gunung Leuser.
  • zničenie stoviek pytliackych pascí a založenie proti- pytliackeho komanda.
  • vykúpenie a ochrana pralesa o veľkosti 170 ha.
  • zavedenie odpadového systému v dedinách v okolí rezervácie Green Life a šírenie osvety v oblasti recyklácie.
  • členstvo v IRF (International Ranger Federation), svetová skupina profesionálnych strážcov prírody.

Samozrejme za všetky tieto úspechy sme vďační najmä ľuďom, ktorí nás podporujú a nie je im jedno čo sa s divokou prírodou vo svete deje.

Týmto príbehom som vám nechcela ukázať kde všade som bola, čo som zažila ani aká je naša organizácia úspešná. Chcela som vás inšpirovať, motivovať a nakopnúť k zmene, k tomu aby sme opustili svoju komfortnú zónu a začali robiť veci inak ako sme boli doteraz naučení.

Myslím, že z môjho príbehu ste sa dozvedeli dostatok informácií o projekte Green Life, v ďalšom článku vás zoznámim s projektom Blue Life (čistením pláži od naplavených odpadkov) a s našimi aktivitami na Slovensku.

Ak budete mať nejaké otázky neváhajte ma vyhľadať na FB: Prales Deťom SK alebo Michaela Kršáková. Viac informácií nájdete aj na webe: www.justicefornature.org.


Páči sa vám, čo píšeme?

Odporučte článok známym alebo nás sledujte na našich sociálnych sieťach.
Facebook NašeBio&Eko
Instagram @nasebioeko