Ako je Slovensko pripravené na zhodnocovanie vyzbieraného kuchynského bio odpadu a kam poputuje?

Vďaka novelizácii zákona o odpadoch bude triedený zber biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu z domácností povinný pre všetkých. Aj keď je podľa aktuálne platného zákona zber tohto druhu odpadu z domácností už pre samosprávy povinný, vďaka výnimke zvanej Ekonomická neúnosnosť triedenia, sa viaceré mestá a obce tejto povinnosti vyhýbali.

Novelizáciou zákona sa od 1. januára 2021 ruší výnimka ekonomickej neúnosnosti triedenia. Mestá a obce tak budú mať povinnosť zaviesť systém triedenia kuchynského odpadu a bioodpadu od 1. januára, najneskôr do 30. júna 2021.


Tomu, ako bude zber kuchynského odpadu prebiehať v domácnostiach, sme sa venovali v článku: Od budúceho roka sa triedenie kuchynského bio odpadu stane realitou pre každého z nás


Kapacity sú postačujúce

„V súčasnosti je na Slovensku v prevádzke 22 zariadení s technológiou na zhodnocovanie kuchynského bioodpadu s odhadovanou ročnou kapacitou 152 až 190 tis. ton. Celkové kapacity zariadení na spracovanie kuchynského bioodpadu sú síce postačujúce, ale nie sú rovnomerne rozložené“, hodnotí Inštitút environmentálnej politiky (IEP).

“Veľká časť existujúcich kapacít na spracovanie kuchynského bioodpadu je v súčasnosti voľná. Dá sa navyše rýchlo rozšíriť dobudovaním hygienizácie do už existujúcich zariadení”, uviedol riaditeľ inštitútu Martin Haluš v nadväznosti na to, že od roku 2021 bude triedenie kuchynského bioodpadu z domácností povinnosťou.

Kuchynský bioodpad tvorí v priemere 20 % zmesového komunálneho odpadu. IEP odhaduje, že sa v prvých rokoch zavedenia triedeného zberu podarí vytriediť pätina z potenciálu v zmesovom komunálnom odpade.

„Odhadujeme, že v roku 2021 sa vytriedi  46tis. ton kuchynského bioodpadu. Od roku 2023 budú musieť triedený zber zaviesť aj Bratislava a Košice a množstvo bioodpadu bude v roku 2025 predstavovať až 61tis. ton. Celkové kapacity zariadení na spracovanie kuchynského bioodpadu sú však postačujúce, keďže hovoríme o kapacite 152 až 190 tis. ton,” doplnil Martin Haluš. Najväčší problém však vidí v ich nerovnomernom rozložení – kým v Bratislavskom a Prešovskom kraji kapacity chýbajú, v Trenčianskom prevyšujú až 14násobne.

Zdroj: TS/MŽP SR


Páči sa vám, čo píšeme?

Odporučte článok známym alebo nás sledujte na našich sociálnych sieťach.
Facebook NašeBio&Eko
Instagram @nasebioeko