ROZHOVOR: Kamila Vodochodská porozprávala o udržateľnej móde a prezradila ako na efektívny šatník a slow fashion

Kamila Vodochodská pôsobí 18 rokov v oblasti módneho priemyslu. Vyštudovala odbor textilnej technológie a návrhárstva. Žila a pracovala v USA a vo Francúzsku. Okrem toho, že pôsobí ako návrhárka, externý stratég a módna koučka, organizuje workshopy na tému Malý efektívny šatník, pestuje módnu inteligenciu a vzdeláva v oblasti finančnej negramotnosti v súvislosti s módou. Jej pôsobenie je komplexné, a tým je jej prístup v tomto odbore jedinečný. Všetkým, čo robí, sa snaží o zmenu v myslení a v prístupe k móde tak potrebnom pre 21. storočie. Je mamou takmer trojročnej dcéry a žije v Prahe.

V módnom priemysle sa pohybujete dlhé roky. Kedy ste sa začali zaujímať o udržateľnú módu?

V módnom priemysle som si ani zďaleka neprešla všetkým, ale mnohým áno. Ako vyštudovaná textilná návrhárka – technologička som si prešla od testovania textílií v laboratóriu a príprav farbív, pobytu v továrenskom prostredí pri pradení vlákien či tkanín, cez zakladanie vlastného brandu, hodín a hodín v úlohe štylistky reklamných kampaní značiek zvučných mien, editoriálov a coverov popredných fashion magazínov, až po mnohoročnú prácu so šatníkmi, ktoré sa ľuďom ťažko zostavujú, a často ešte horšie likvidujú… 

Prvú vlnu ťažkých módnych emócií som nasala ešte počas štúdia pri práci v USA. Písal sa rok 2002 a jediné, čo spoločnosťou zaznievalo bola recyklácia skla a plastu. Zmysluplné zaobchádzanie a nakladanie s textilom sa vtedy neriešilo. Vôbec. Americký štýl nakupovania, prístup k výpredajom, poťažmo odevným kúskom i tých najuznávanejších dizajnérskych mien ako k “handrám” a obchody na to, čoho sa ľudia chceli zbaviť, ešte aj s cenovkami, vo mne vyvolávali prvé ťaživé pocity. V tom čase som bola v prvom ročníku vysokej školy a sama som nevedela, kam až ma moja módna cesta zavedie. 

Druhý zlomový okamih bol coaching jednej klientky, veľmi dobre situovanej a inteligentnej ženy. Skoro som pochopila, ako ničivá môže byť móda, keď sa z nej stane závislosť a ako ruinuje nielen peňaženku, ale aj schopnosť ovládať samého seba, svoje reálne potreby a vedomie. Po revízii a analýze niekoľko stoviek šatníkov som zistila, že módne problémy majú určité spojovadlá, podobnosti a že sa zlievajú do jednej nádoby. Udržateľnosť beriem ako nálepku, a bohužiaľ z môjho pohľadu trend, ktorý ak sa dobre neuchopí a nepochopí v kontexte, tak viac uškodí, ako pomôže. Alebo minimálne nič veľkého nezmôže. 

Slow so svojím manifestom je tu od 70. rokov, nejde o novinku posledných pár rokov. A je veľmi dôležité si práve tento fakt uvedomiť a zamyslieť sa nad tým. Prečo na nás tento vymedzujúci sa názov slow “útočí” až teraz, keď túto planétu, naše emócie, myslenie či nákupné návyky ovláda fast už pomerne dlhú dobu. Tejto téme sa venujem dlhodobo, ale vždy som používala a budem používať kombináciu – zapojenie intuície, používanie sedliackeho rozumu a zmysluplných vedomých krokov.

Ak by sme sa na udržateľnosť pozreli
z individuálneho uhla, čo by ste poradili ľuďom, ktorí chcú zmeniť svoj prístup k móde a svojou troškou prispieť k celkovej zmene?

Základným predpokladom je uvedomiť si aspoň základné súvislosti a kontext. Potom je už zasadené semienko, teda rozhodnutie niečo zvnútra zmeniť, spočiatku hoc aj málo. 


- reklama -



- reklama -

Kroky, ktoré môžeme zo dňa na deň urobiť, existujú, sú ľahko aplikovateľné a majú veľký pozitívny dopad. Môžeme napríklad vyradiť z našich šatníkov čisto syntetické materiály, ktorých rozpad, ale aj nosenie a pranie ničí životné prostredie najviac. Urobiť si revíziu nielen vo svojej skrini, ale tiež v hlave a postupne si prenastaviť myseľ bude nevyhnutnou nutnosťou. 

Na začiatok si stačí klásť otázku pri veciach, ktoré v šatníku už máme: “Kúpil by som si túto vec znovu za rovnaké peniaze so skúsenosťou, ktorú s daným kúskom odevu mám?” Alebo sledovať, kde a s kým sme boli reálne počas, napríklad, posledného mesiaca z pohľadu dress codu. Sledovať, v akom prostredí sme sa pohybovali, či sme chodili pešo, na aute a podobne. Často s veľkým prekvapením zistíte, ako ľahko sa dajú určiť naše reálne potreby, čo sa obsahu šatníka týka. Nie tie domnelé potreby, ktoré vznikajú pod nátlakom všadeprítomnej reklamy, emócií, impulzov či kreativity.

Pôsobili ste aj v zahraničí. Ako vyzerá vzťah módneho priemyslu k ochrane životného prostredia tam, a ako v Česku a na Slovensku?

V čase, keď som v zahraničí aktívne pracovala, tvorila a zbierala životné postrehy, bola otázka starostlivosti o životné prostredie skôr uzatvorená komunitná záležitosť menšiny. Aj keď som presvedčená, že v Česku a na Slovensku sme v týchto otázkach ďaleko pred niektorými štátmi, sme zároveň v bode, keď sa nemôžeme ukľudňovať práve tým, že u nás na tom až tak zle nie sme. Ide už totiž o otázku celosvetového meradla a takmer efektu motýlích krídel.

V máji ste na festivale POMALO prednášali o tom, ako si vytvoriť efektívny šatník. Môžete povedať nejaký tip, ktorý by bol na tejto ceste užitočný?

Skúste sa zamyslieť a vypísať si päť konkrétnych kúskov zo šatníka, ktoré vám fungujú a prečo majú pre vás takú hodnotu, či prečo k nim máte taký vzťah. Napíšte si čokoľvek vám napadne. Uvidíte, že objavíte cenné informácie. Väčšina z nás odpovede na niektoré otázky týkajúce sa vlastných šatníkových príbehov pozná, ale nevieme, ako sa sami seba pýtať a ako s informáciami nakladať. A ja som vlastne len taký prekladateľ (úsmev).

Kamilu Vodochodskú ste mohli stretnúť na Festivale udržateľnosti POMALO v máji v bratislavskej Starej tržnici. Organizátori Festivalu POMALO pripravujú aj na október zaujímavý program plný inšpiratívnych prednášok na témy slow fasion, zero waste, eko&bio, či fair trade. Príďte sa pozrieť. 

Páči sa ti náš článok? Zdieľaj ho so svojimi priateľmi na Facebooku, daj like našej Facebook stránke NašeBIO alebo nás sleduj na Instagrame @nasebioeko a už ti neuniknú žiadne novinky zo sveta BIO & EKO.